We were too close not to visit Macau at least for a day. From Hong Kong you can reach Macau by ferry that takes around 1,5 hrs. Also here you do not need a Chinese visa as the city is governed under the “one country, two systems” rule. Macau is also known as Las Vegas of Asia for its number of casinos that mainly attract Chinese weekenders. But that’s not all. The city is home of the best egg tarts in Asia and the beautiful colonial centre must be a popular substitute for Europe for the Asian traveller. It almost felt like we were holidaying in an old Portugese city.
We only spent just over 24 hrs here and so this post is also going to be pretty short. Our main activity was sightseeing but we also felt lucky for an evening of gambling. Let’s start with that. In the evening we dressed up and in our best clothes walked towards the neon lights hoping to play a game of roulette and have a drink. None of it happened though. Expecting drunk and loud Chinese men ‘kam-pai’-ing with beers and hard rice liquor with ladies on their laps, the reality was somewhere completely else. Instead, vacationing families sat quietly in smoke-free rooms behind baccarat (obviously the only game Chinese are crazy about playing) tables and the welcome bar served tea, coffee and dumplings!
We walked through a few five star casino resorts and hardly found some black-jack tables, only one poker room and some empty tables with electronic roulette. Having given up on our drinks plan and quite hungry already we decided to bet on a dice game that resembled roulette at least in terms of the rules the most. The game is about guessing the sum of three dice or guessing whether it is on the smaller or larger side. We invested our money into a single chip and agreed on our bet. We played for about three seconds after placing the chip on the table. Then it was over…we, of course, lost and were back on our way to our budget accommodation
Except of pretty Portuguese architecture buildings and casinos Macau is also known as the home of well known and yummy egg tarts. On our second day we accidentally stumbled upon the firts egg tart bakery founded by back then an only well known Englishman in Macau. The tarts were so good we couldn’t resist bringing some back to Honk Kong to Kayo.
There is one more ‘delicacy’ that is widely offered in this city: shark fins. Because of the multiple campaigns against shark finning that we saw across Asia (mainly around diving spots that are understandably more conscious about the environment) we were quite shocked to see the dried fins in so many store displays. If you are not aware about this yet, we would like to give you an idea about how shark fins are being harvested (from Wikipedia; also see infographics at the bottom of this post):
Shark finning refers to the removal and retention of shark fins while the remainder of the living shark is discarded in the ocean (note: this is because the rest of the body is pretty much useless). Sharks returned to the ocean without their fins are often still alive; unable to move effectively, they sink to the bottom of the ocean and die of suffocation or are eaten by other predators.
The shark fin soup, as the main delicacy, and other dishes are also served in many restaurants for a pretty high price. The soup is really popular among Chinese (who also tend to enjoy eating all kinds of endangered spieces ‘delicacies’). Interestingly enough, the fin itself is supposed to be pretty much tasteless, it is the other ingredients that make the soup taste good. The fin only provides an interesting texture which is, as we learned, quite important for Chinese (hence their love for chicken paws, rooster crown or jellyfish). Moreover, there is no scientific evidence that eating shark fins would be beneficial for your health. Serving and eating shark fins only as a symbol of wealth and prestige seems therefore absolutely wrong to us. What do you think?
Our pictures from Macau can be seen here.
:::
Byť tak blízko a nenavštíviť Macau aspoň na jeden deň by bola veľká škoda. Z Hong Kongu sa sem dá dostať krátkou 1 a pol hodinovou plavbou trajektom. Podobne ako do Hong Kongu ani do Macau nemusíme mať čínske víza, kedže má tiež špeciálny štatút oblasti vedenej podľa pravidla “jedna krajina, dva systémy”. Macau je vďaka svojim početným kasínam známe v regióne ako Las Vegas Ázie. Láka hlavne hromady čínskych turistov, ktorí sem chodia na víkendové záťahy. Kasína ale nie sú všetko, čo Macau ponúka. Mesto je domovom najlepších vaječných koláčikov (egg tart) v Ázii a vďaka svojej koloniálnej architektúre určite slúži ázijským turistom ako slušná náhrada Európy. My sme sa tu cítili takmer ako na dovolenke v Portugalsku.
Na Macau sme mali len niečo vyše 24 hodín a tak i tento post bude trochu kratší. Našim hlavným cieľom bola prehliadka mesta, ale zlákalo nás aj skúsiť šťastie v hazarde. Začnime teda touto časťou. Večer sme sa nahodili a v našich najlepších outfitoch sme sa vybrali pešo smerom k neónovým svetlám dúfajúc, že si v jednom z kasín dáme drink a pár kôl rulety. Nič z toho sa ale nekonalo. Namiesto pripitých hlučných Číňanov s mladými dievčatami na klinoch exujúcich pivá a tvrdé ryžové pálenky s pokrikom “kam-pai” boli nefajčiarske salóniky kasín plné dovolenkujúcich rodiniek hrajúcich baccarat (evidentne jedinú hru, ktorú Číňania chcú hrať). Welcome bar navyše servíroval čaj, kávu a čínske knedlíčky1 Prešli sme niekoľkými päťhviezdičkovými rezortami a okrem baccaratu našli sotva pár blackjackových stolov, jedinú jednu miestnosť s pokrom a pár prázdnych stolov s elektronickou ruletou. Napokon sme sa vzdali hľadania a už pekne hladní sme sa rozhodli skúsiť šťastie v akejsi hre s kockami, ktorá sa najviac podobala pravidlami rulete. Hra spočíva v uhádnutí súčtu troch hodených kociek. So šancou 50 na 50 sme sa rozhodli tipnúť či súčet bude vysoký alebo nízky. Náš vopred alokovaný rozpočet sme investovali do jedného jediného čipu a dohodli sa na tipe. Naša hra trvala celkom asi tak 3 sekundy od momentu, keď sme na stôl položili oranžový čips. A bolo po všetkom. Samozrejme sme prehrali.
Okrem malebných budov portugalskej architektúry a kasín je Macau je tiež známym domovom vaječných koláčikov (egg tarts). V druhý deň našej návštevy sme náhodou objavili pekárňu, v ktorej vtedy jediný známy Angličan v meste tradíciu egg tartov začal. Koláčiky boli tak dobré, že sme neodolali a vzali rovno krabičku naspäť do Hong Kongu, aby ochutnala aj Kayo.
Macau nás prekvapilo ešte jednou “delikatesou”, ktorá je tu veľmi rozšírená: žraločie plutvy. Asi najmä kvôli početným kampaniam proti zberu žraločích plutiev, ktoré sme po Ázii videli (hlavne v blízkosti potápačskych miest uvedomelých o problematikách životného prostredia) sme boli dosť v šoku z toho, kde všade na nás z obchodných výkladov vysušené plutvy skákali. Ak o tomto zatiaľ nič neviete, chceli by sme vám priblížiť, ako prebieha taký zber žraločích plutiev (preklad z anglickej Wikipédie):
Žraločie plutvy sa zbierajú odstránením plutiev z tela žraloka, ktorý je potom hodený späť do mora (pozn.: pretože zbytok jeho tela nie je použiteľný). Žralok je pri návrate do vody väčšinou ešte živý, no nie je schopný efektívne plávať a tak klesá na dno kde pomaly zomrie napospas iným predátorom alebo zadusením.
Polievka zo žraločích plutiev čoby najväčšia delikatesa, a iné jedlá z plutiev sa podávajú v reštauráciach za vysoké ceny. Polievka je najmä populárna medzi Číňanmi (ktorí si tradične pochutnávajú na pokrmoch zhotovených z ohrozených druhov). Paradoxne, samotná plutva je takmer úplne bez chuti. To čo dodáva chuť polievke sú ostatné ingrediencie. Plutva dodáva jedlu len zaujímavu štruktúru, čo je, ako sme sa už predtým dozvedeli, pre Číňanov celkom dôležitý aspekt (preto tiež obľubujú kuracie nožičky, kohúti hrebienok alebo medúzu). Ďalším paradoxom je, že vedecky nie je dokázané, že by žraločie plutvy mali blahodarný účinok na ľudské telo. A tak nám sa zdá, že je niečo vážne zlé na tom, aby si niekto pochutnával na žraločích plutvách len ako symbol bohatstva a prestíže. Čo si myslíte vy?
Výber našich fotiek z Macau nájdete tu.
Take it and go 